Európa mala čas sa pripraviť. Nevyužila ho.

Koncom roka 2023 mi spravodajský expert a novinár, Igor Cibula, poslal link na ním zverejnený článok na portáli Orientácia. Jeho predmetom bola pripomienka nevyhnutnosti prípravy Európy na akýkoľvek výsledok amerických volieb.

V prípade návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu článok prognózoval pre Európu príchod búrky. Dnes je zrejmé, že obavy a predikcie vyjadrené v dokumente sa do bodky napĺňajú.

Biden bol pravdepodobne posledným proeurópskym prezidentom. Amerika si nekompromisne razí svoju cestu bez ohľadu na prospech bývalých partnerov a svojim doterajším spojencom pripravuje jedno prekvapenie za druhým.

Politická klíma v USA sa mení a hlasy volajúce po izolacionizme a protekcionizme silnejú. Okrem toho sa Spojené štáty čoraz viac sústreďujú na Čínu a ázijsko-tichomorský región. Európa sa tak ocitá za chrbtom svojho bývalého podporovateľa.

Protekcionistická obchodná politika Spojených štátov priamo ohrozuje záujmy Európy. Zavedenie amerických ciel na tovary z Európskej únie bude mať významný dopad na ekonomiku EÚ. Clá zvýšia ceny európskych výrobkov pre amerických spotrebiteľov. Vyvolané zníženie konkurencieschopnosti európskych podnikov sa postupne pretaví do prepadu exportu. Pokiaľ firmy, ktoré sú závislé od vývozu do USA, nenájdu nové spotrebiteľské trhy, budú musieť obmedziť svoju produkciu a prepúšťať zamestnancov.

Dopad zavedenia amerických ciel na ekonomiku EÚ sa bude líšiť najmä v závislosti od odvetvia a krajiny. Dobrým adeptom na prepad je napríklad automobilový priemysel, ktorý má významné postavenie aj v Slovenskej republike. Na ružiach ustlané však nebude mať ani poľnohospodárstvo. Spomedzi krajín sú najviac ohrození lídri EÚ (Nemecko a Francúzsko), keďže majú s USA silné obchodné väzby a samozrejme, región Strednej Európy.

V takejto situácii by logickým krokom mohlo byť zavedenie odvetných ciel na americké tovary, ktoré môže poškodiť americké podniky a spotrebiteľov. Každopádne, obchodná vojna medzi USA a EÚ so sebou prinesie negatívne dopady na globálnu ekonomiku.

V oblasti energetiky je situácia ešte alarmujúcejšia. Potácame sa na pokraji energetickej krízy, keďže z hľadiska schopnosti zabezpečenia energetických zdrojov je Európa nesebestačná. V oblasti importu energií sa dostávame do patovej situácie. Pre starý kontinent je totiž príznačná vysoká závislosť na tranzite plynu zo zahraničia, pričom jeho najväčšími doterajšími dodávateľmi sú Rusko a USA.

Navyše od ceny plynu sa odvíja aj cena elektriny, keďže je na jej výrobu plyn často stále potrebný. Ako na potvoru, ešte aj počasie je proti nám. Veterné a solárne zdroje čelia nepriaznivým poveternostným podmienkam. V takejto situácii je tak veľmi problematické udržať ceny elektriny na uzde.

Európska únia čelí závažnej energetickej kríze. Foto: Freepik.

Problémy sa kopia aj v obrannej a bezpečnostnej oblasti. K výraznému zhoršeniu situácie v regióne prispelo najmä porušenie medzinárodných zmlúv v podobe napadnutia Ukrajiny zo strany Ruska, ku ktorému došlo niekoľko rokov po anexii Krymu.

Momentálne to vyzerá tak, že rokovaniami s agresorom Spojené štáty smerujú k úplnému zrieknutiu sa svojho záväzku na obranu Ukrajiny. Bezpečnostné záruky Ukrajine vyplývajú z Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. Výmenou za odzbrojenie a likvidáciu všetkých jadrových zbraní sa signatárske krajiny zaviazali garantovať jej územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť.

Jadrový arzenál Ukrajiny bol v čase podpisu medzinárodnej zmluvy tretí najväčší na svete. Pokiaľ by si ho krajina ponechala, existuje len malý predpoklad, že by k jej napadnutiu zo strany Ruska reálne došlo.

Experti sa zhodujú, že podpis medzinárodnej zmluvy bol strategickou chybou. Porušenie memoranda prináša svoje ovocie v podobe vážnych dôsledkov nielen pre bezpečnosť Ukrajiny, ale aj pre celoeurópsku stabilitu.

A čo možno v tejto situácii očakávať od USA? Pravdepodobne znižovanie vojenskej prítomnosti v Európe a snahu o prehĺbenie jej roztrieštenosti uprednostňovaním bilaterálnych dohôd pred multilaterálnymi.

Ak vás zaujímajú aktuálne výhľady starého kontinentu, neváhajte si prečítať článok Európska únia ekonomicky upadá. Zaostávame za USA aj Čínou vo väčšine oblastí. Zoznámite sa v ňom s existenčnými hrozbami, ktorým Európska únia čelí.

Averzia Trumpa voči NATO narúša bezpečnostné záruky a ponecháva Európu napospas existujúcim hrozbám. Minister obrany USA, Pet Hegseth, na stretnutí v Bruseli, doslova napľul svojim partnerom do tváre, keď povedal, že „bezpečnosť Európy už nie je primárnym cieľom USA.“

Vo svetle podobných výrokov snáď už nemá nikto pochybnosti o tom, že zo strany USA má záväzok kolektívnej obrany vyplývajúcej z článku 5 zmluvy NATO len deklaratívny charakter. Je iba zbožným prianím lídrov EÚ, nie reálnou oporou, o ktorú je možné oprieť bezpečnosť regiónu.

Súdržnosť členských štátov NATO sa aktuálne otriasa v základoch. Foto: Freepik.

Dôsledky tohto odklonu sú pre Európsku úniu skutočne znepokojujúce. Ocitá sa v nesmierne zložitej situácii, keď čelí akútnym výzvam v oblasti bezpečnosti a zároveň sa potýka s množstvom vlastných ekonomických problémov.

Americké voľby pozitívne ovplyvnili zámorské trhy. Podrobnosti sa dozviete v článku Americké akcie rastú. Môžu za to očakávané výsledky volieb. Zistíte aj to, ako na situáciu reagujú európske indexy a či na aktuálnom trhu nie sú viditeľné známky prehrievania.

Čo je teda v čase kreovania novej paradigmy dôležité? Predovšetkým to, aby sa Európa postavila na vlastné nohy a prevzala zodpovednosť za svoju vlastnú prosperitu a bezpečnosť. Jej aktuálnu pozíciu veľmi výstižne popisuje historický výrok Angely Merkelovej: „My, Európania, musíme teraz vziať svoj osud do vlastných rúk. Musíme vedieť, že o našu budúcnosť musíme bojovať sami.“.

To si vyžaduje prehĺbenie ekonomickej integrácie a jednotného európskeho trhu, posilnenie európskej obrany a rozvoj spolupráce s ďalšími krajinami, ktoré nám umožnia prístup na nové trhy.

Hlavný ekonóm Trinity Bank, Lukáš Kovanda, na margo aktuálnej situácie poznamenal: „Normálnou reakciou európskych politikov by po jasných odkazoch dua Trump a Vance malo byť nasledovné:

• Prejsť na režim vojnovej ekonomiky
• Teda: urobiť energie maximálne dostupné
• Teda: zrušiť emisné povolenky, ukončiť Green Deal, ESG a podobné tuhé regulácie
• Teda tiež: umožniť naďalej využívať uhlie ako zdroj energie bez obmedzenia
• Sprevádzkovať jadrové elektrárne, kde je to možné
• Zbrojiť, ako to len ide
• Teda: sankcionovať tie banky, ktoré sa budú zdráhať zbrojnú a ťažkú priemyselnú výrobu plne financovať.“

Dopĺňa, že cieľom týchto opatrení nie je boj samotný, ale politika odstrašovania. O tom, že sa nám v nej nedarí, podľa autora návrhu svedčí aj skutočnosť, že sme pozvánku do Rijádu nedostali.

Európa musí byť schopná brániť svoje záujmy a hodnoty vo svete, ktorý sa rýchlo mení. Prispôsobenie sa novému geopolitickému prostrediu si vyžaduje silné a jednotné vedenie, ktoré bude schopné čeliť novým výzvam.

Je dôležité si uvedomiť, že Európska únia má predpoklady na to, aby sa stala silným a nezávislým hráčom na svetovej scéne. Musí však využiť svoje prednosti a prebrať zodpovednosť za svoju budúcnosť. Tento proces nebude ľahký a bude si vyžadovať veľa úsilia a odhodlania. Pri jej súčasnej fragmentácii je však nad slnko jasnejšie, že výrok bývalej nemeckej kancelárky nebude v krátkodobom horizonte v praxi naplnený.

Finančná gramotnosť je kľúčová v procese udržania, prípadne zhodnocovania osobného majetku. Ak sa o tejto problematike chcete dozvedieť viac, prečítajte si Učebnicu budovania majetku aj pre hlúpych alebo lenivých. Nájdete v nej jednoduché postupy, vďaka ktorým sa naučíte zhodnocovať svoj majetok v čase.

Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.