Podľa rebríčka amerického Forbesu dosahuje čistý majetok jedného z najznámejších investorov Warrena Buffetta takmer 145 miliárd dolárov. Boháč, známy svojou štedrosťou, už pritom stihol darovať miliardy dolárov na charitu.
Na svoje deti však má iný meter. Keď ho jeho dcéra poprosila o pôžičku na rekonštrukciu kuchyne vo výške 41-tisíc dolárov. Chladne ju odmietol a poslal ju do banky vybaviť si pôžičku.
V dokumentárnom filme stanice HBO s názvom Becoming Warren Buffett sa Susie Buffettová podelila o príbeh, ktorý umožňuje nahliadnuť do vzorcov správania jedného z najbohatších ľudí sveta.
Naratív o Buffettovej šetrnosti odznel aj v článku denníka Globe and Mail.
Susie dokonca žartom priznala svojej mame, že niekedy mala pocit, že jej otcova legendárna šetrnosť ju nechá napospas osudu. „Raz budem na titulnej strane časopisu People, ako bezdomovkyňa,“ smiala sa. Napriek tomu otca nikdy nepovažovala za lakomého.
Tým, že Buffett svojej dcére nepomohol, ukázal extrémny prístup k výchove vo svete obrovského bohatstva. Samotný príbeh vyvoláva zásadné otázky o vzťahu bohatých rodičov a ich detí v otázkach peňazí.
Riziká najväčšieho presunu bohatstva
Téma dedenia a spravovania majetku naberá na obrovskej dôležitosti práve v súčasnom období. Svet momentálne zažíva najväčší medzigeneračný presun bohatstva v celej histórii.
Bilióny dolárov postupne menia svojich majiteľov. Prechod z generácie starších ľudí na mladšie ročníky prináša so sebou obrovské riziká. Bohaté rodiny veľmi často čelia takzvanému syndrómu tretej generácie.
Prvá generácia rodinný majetok tvrdou prácou vybuduje. Druhá generácia ho vďaka dobrému vzdelaniu dokáže relatívne ľahko udržať. Tretia generácia ho však často pre nedostatok motivácie úplne zničí. Strach zo straty pracovnej morálky u detí núti mnohých úspešných ľudí prehodnotiť tradičné modely jednoduchého dedenia.
Dôležitá psychológia
Skutočným dedičstvom úspešných ľudí nemôžu byť len peniaze na účtoch. Aj keď odopretie finančnej pomoci vlastnému dieťaťu pôsobí na prvý pohľad mimoriadne kruto, skrýva oveľa hlbšiu psychologickú rovinu.
Deti z bohatej vrstvy často trpia absenciou potreby odopierania či zažívania ťažkosti pri každom jednom finančnom rozhodnutí. Bežný človek musí šetriť, odkladať si peniaze a robiť neustále kompromisy.
Tieto prekážky prirodzene budujú finančnú gramotnosť a mentálnu odolnosť. Ak rodičia odstránia z cesty všetky prekážky, zničia tým celý systém hodnôt svojich detí.
Poslať dcéru po úver do komerčnej banky znamená nechať ju podstúpiť štandardný schvaľovací proces. Musí preukázať reálnu schopnosť splácať dlh rovnako ako každý iný bežný človek. Ostrý kontrast medzi krutou realitou a naivnými očakávaniami rozvíja skutočnú zodpovednosť.
Prečítajte si aj
Ako začať podnikať na internete? Realita je iná, než si myslíte
Riziká tvrdého prístupu
Radikálny rodičovský prístup však nesie aj určité riziká a vyžaduje si kritické zhodnotenie faktov. Odborníci na rodinnú psychológiu pravidelne upozorňujú na druhú stranu mince.
Úplné odstrihnutie od zdrojov dokáže viesť k hlbokému emocionálnemu odcudzeniu. Extrémna finančná tvrdosť môže definitívne narušiť citové rodinné väzby.
Fakty z praxe ukazujú, že úspech tohto modelu závisí od predchádzajúcej dlhodobej výchovy. Ak rodič roky buduje u dieťaťa závislosť na luxuse a následne finančnú podporu nečakane zruší, výsledkom býva hotová katastrofa. Model tvrdého prístupu teda spoľahlivo funguje iba vtedy, ak rodičia budujú finančnú zodpovednosť systematicky už od útleho veku.
Neúprosná štatistika benevolentnosti
Dáta z inštitútu The Williams Group dlhodobo ukazujú aj na alarmujúci trend pri opačnom, príliš benevolentnom prístupe. Až 70 percent bohatých rodín nenávratne stratí svoj majetok už v druhej generácii.
Pri tretej generácii toto hrozivé číslo stúpa na celých 90 percent. Bezhraničná štedrosť teda štatisticky zlyháva oveľa častejšie ako prísna výchova.
Aplikácia pravidiel v bežnom živote
Poučenie z extrémnych prípadov výborne slúži každému bez ohľadu na výšku aktuálneho bankového konta. Budovanie majetku vyžaduje pevnú disciplínu, no jeho odovzdanie si pýta ešte oveľa väčšiu múdrosť.
Rodičovská láska by sa v žiadnom prípade nemala prejavovať bezhraničným finančným dotovaním nepremyslených výdavkov. Skutočnou pomocou pre deti je poskytnutie dostatočného priestoru na vlastné omyly a budovanie pevných pracovných návykov.
Finančná podpora od rodiny musí mať vždy jasné pravidlá a presne definované hranice. Ak má ďalšia generácia v živote naozaj uspieť, potrebuje nevyhnutne čeliť vlastným náročným výzvam.
Získané dedičstvo by malo slúžiť predovšetkým ako záchranná sieť v čase núdze. Môže samozrejme fungovať aj ako dobrý štartovací kapitál pre zmysluplné projekty. Nikdy by však nemalo kompletne nahradiť osobnú snahu a radosť z vlastných ťažko vybojovaných úspechov. Toto predstavuje mimoriadne cennú lekciu o peniazoch pre všetky budúce generácie.