Slovensko trápi starnutie populácie. Čakajú nás ťažké časy?

Zhruba pred dvadsiatimi rokmi som v kancelárii poradcu ministra financií viedol vyčerpávajúci rozhovor na tému udržateľnosti slovenského sociálneho systému. Kým ja som sa vydal na cestu ekonóma v rámci jedného z ústredných orgánov štátnej správy, môj spoludiskutujúci sa medzičasom rozhodol pre politickú dráhu s vrcholom na pozícii druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Odvtedy pretieklo v Dunaji pomerne veľa vody, téma nášho rozhovoru však zostala naďalej aktuálna. Nikam nezmizla, naopak, je stále neodbytnejšia a v najbližšom období pravdepodobne zásadne zmení život terajších aj budúcich generácií.

Informácie prezentované v populačnej projekcii Eurostatu a následne aj v publikácii Národnej banky Slovenska Štrukturálne výzvy, poukazujú na zložitý problém, ktorého rozlúsknutie Slovensko v žiadnom prípade neminie. Výzvy, ktorým budeme čeliť, pravdepodobne už v najbližších desiatich-pätnástich rokoch, sú stále výraznejšie a naliehavejšie. Pokiaľ sa s nimi v krátkodobom horizonte nevysporiadame a nedokážeme v dohľadnej dobe nájsť riešenia nastolených problémov, životná úroveň Slovákov sa, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, výrazne prepadne.

Slovensko populačne dosiahlo svoj vrchol v roku 2021. Podľa očakávaní euro štatistikov už nebude naďalej rásť, naopak, očakáva sa populačný prepad. Negatívny vplyv starnutia sa ešte viac prehlbuje regionálnymi rozdielmi. Od roku 2011 klesal počet ľudí v produktívnom veku vo všetkých krajoch okrem Bratislavského. Starnutie obyvateľstva má preukázateľný negatívny vplyv aj na výšku HDP (hrubého domáceho produktu).

Nezanedbateľný nepriaznivý účinok starnutia sa odzrkadľuje aj v oblasti produktivity práce, ktorá je kľúčová pre rast životnej úrovne obyvateľstva. Zvyšujúcim sa vekom síce stúpajú skúsenosti zamestnancov, negatívne ich však kompenzuje zvyšujúci sa rozsah zdravotných obmedzení, či neschopnosť reakcie starších pracovníkov na technologický pokrok. Spomalenie rastu populácie sa podpisuje aj pod zníženie dynamiky podnikateľskej činnosti.

Starnutie populácie má aj svoje fiškálne dôsledky, keďže je jedným z najdôležitejších faktorov spôsobujúcich narúšanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V synergii s vysokým deficitom verejných financií môže ísť o skutočne smrteľnú kombináciu pre našu ekonomiku. Podľa Správy Európskej komisie o starnutí obyvateľstva za rok 2024 sa v roku 2070 zvýšia výdavky spojené so starnutím populácie o 6,1% HDP ročne. Za zvýšenými vydavkami treba hľadať predovšetkým nárast výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

Pritom problémy s financovaním dôchodkového systému sú realitou už aj dnes. Spoliehanie sa na časovú vzdialenosť potreby sanácie verejných financií je teda utópiou. Hospodárenie štátu v oblasti dôchodkového poistenia je dlhodobo defictné a nedokáže fungovať bez dodatočného dofinancovania zo strany štátneho rozpočtu. Ak zo strany vládnych politík nebudú v krátkodobom horizonte prijaté zásadné konsolidačné opatrenia, Slovensko sa podľa projekcie dosiahne najvyššiu mieru zadĺženia v rámci EÚ.

Realizované projekcie predpovedajú Slovensku najvyššiu mieru zadĺženia v celej EÚ. Obrázok: Freepik.

Krivka pôrodnosti má na Slovensku nezadržateľne klesajúcu tendenciu. V jej spojení s predlžovaním života sa vytvárajú veľmi negatívne očakávania pre udržateľnosť dôchodkového systému. Doba strávená na dôchodku sa prirodzene bude zvyšovať (pokiaľ sa umelo neupraví), kým počet mladých ľudí vstupujúcich na trh práce naopak klesá. Na jednej strane sa rastom počtu dôchodcov zvyšujú nároky na financovanie zo strany štátu. Na druhej strane zníženie počtu osôb v produktívnom veku znižuje produktivitu práce a samozrejme aj výšku „vyzbieraných“ sociálnych odvodov, z ktorých sa pohľadávky voči dôchodcom primárne hradia. Tieto protichodné tlaky môžu vyústiť do prepadu životnej úrovne obyvateľstva.

Starnutie populácie ohrozuje fiškálnu udržateľnosť a zvyšuje mieru ekonomickej závislosti. Ľudsky povedané, pomer množstva ľudí vytvárajúcich hodnoty pre zabezpečenie potrieb dôchodcov k počtu dôchodcov sa zhoršuje. Kým v roku 2015 bol tento podiel 5:1 (5 ľudí v produktívnom veku pracuje na jedného dôchodcu), očakávaný podiel v roku 2050 je 2:1 a v roku 2070 dokonca len 1,6:1. Ak ste sa domnievali, že problémy sú ešte ďaleko, pravdepodobne ste sa mýlili. V horizonte 15-tich rokov predstavuje očakávaný pokles obyvateľstva v produktívnom veku až 280 tisíc, čo je skutočne alarmujúce číslo. Na budúcich dôchodcov tak „nebude mať kto robiť.“

Aj napriek tomu, že miera ekonomickej závislosti bude zrejme rásť vo všetkých krajinách Európskej únie, na Slovensku by mala rásť rýchlejšie a očakáva sa, že pôjde o šiesty najvyšší rast z krajín EÚ. Na porovnanie, Česká republika by mala rásť omnoho pomalšie a mala by dosiahnuť druhý najnižší rast v rámci EÚ.

Aby toho nebolo málo, väčší počet dôchodcov spravidla ústi aj do vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť. Aktuálne poddimenzované zdravotníctvo tak bude v budúcnosti čeliť ešte výraznejším výzvam.

Demografické ukazovatele sú neúprosné. Mortalita (úmrtnosť) prevyšuje natalitu (pôrodnosť) a populácia Slovenska klesá a pravdepodobne bude naďalej klesať aj v budúcnosti. Negatívny vývoj nezachraňuje ani čistá migrácia, na ktorú sme sa spoliehali. Znamená to, že pomer počtu ľudí, ktorí na Slovensko prídu, oproti tým, ktorí ho opustia, priebežne klesá. Absolútny počet obyvateľov Slovenska sa podľa prognóz bude znižovať. Nebyť rastúcej očakávanej dĺžky života, bola by negatívna krivka ešte viditeľnejšia.

Otázkou teda zostáva, kto bude v budúcich nehnuteľnostiach bývať a kto ich bude kupovať. Negatívny demografický vývoj sa môže podpísať aj pod budúce zníženie cien nehnuteľností. Minimálne pokiaľ sa bavíme o konkrétnych lokalitách. Po mierne prerušovaných tridsiatich rokoch rastu cien slovenských nehnuteľností to môže znieť ako sci-fi. Treba však chápať aj to, že každé aktíum môže podliehať cenovým výkyvom a výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.

Budúca cena slovenských nehnuteľností bude závisieť aj od úspešnosti opatrení na spomalenie populačného úbytku. Obrázok: Freepik.

Ceny nehnuteľností v lokalitách s rastúcim populačným trendom spravidla rastú, ale platí to samozrejme aj naopak. Ako je to už posledné dve dekády viditeľné u populačne starších krajín sveta, pokles obyvateľov v produktívnom veku utlmuje dopyt po nehnuteľnostiach a znižuje dynamiku rastu cien nehnuteľností určených na bývanie alebo podnikanie. Budúca cenová úroveň slovenských realít závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich bude aj naša schopnosť zastaviť alebo aspoň spomaliť populačný úbytok Slovenska.

Ako individuálny investor by som sa nespoliehal na koncentráciu investícií do nehnuteľností. Racionálny postup by mohla predstavovať diverzifikácia, teda rozloženie majetku do viacerých investičných tried.

Ak vás zaujíma tvorba a udržanie majetku vrátane investovania do rôznych investičných tried, prečítajte si článok Investovanie a budovanie majetku sú pre každého, nielen pre vyvolených. Okrem iného sa v ňom dozviete, aké konkrétne možnosti máte k dispozícii a aký jednoduchý môže byť proces budovania majetku.

Otázka znie, akú stratégiu zvolíme na elimináciu alebo aspoň tlmenie negatívnyćh následkov očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Kľúčové pre prijímanie potrebných opatrení je už najbližšie obdobie. Dôsledky našich aktuálnych krokov pocítime už v blízkej budúcnosti. Naopak, ignorovanie nepriaznivej situácie by sa čoskoro pretavilo do dramatického zníženia životnej úrovne obyvateľstva.

Najefektívnejším nástrojom, ktorý máme k dispozícii na zmierňovanie negatívnych dopadov očakávaných demografických zmien na Slovensku, je predovšetkým migrácia pracovnej sily z iných krajín. Otázne je, do akej miery je však reálna. Poďla prepočtov Národnej banky Slovenska by sme pre stabilizáciu miery ekonomickej závislosti potrebovali v priebehu najbližších 15-tich rokov prijať až 1,2 milióna migrantov. Ani pri najväčšom optimizme naplnenie tohto scenára nevyzerá reálne, keďže ide o takmer pätinu obyvateľstva Slovenska.

Za výrazne realistickejší scenár považujem aspoň snahu o zachovanie počtu osôb v produktívnom veku, ktorá by vyžadovala doplnenie o (už spomínaný) očakávaný úbytok produktívneho obyvateľstva v rozsahu 280 000 osôb. Ani dosiahnutie tohto alternatívneho cieľa však rozhodne nebude jednoduché. Navyše som presvedčený, že v súčasnosti Slovensko nie je na migračnú vlnu mentálne pripravené. Väčšina obyvateľstva sa k prisťahovalcom stavia rezervovane, ak nie priamo odmietavo. Svoju rolu v tomto prípade zohrávajú jednak obavy zo sociálnej, kultúrnej, či náboženskej rozdielnosti, ale aj strach z nárastu konkurencie na trhu práce.

Keďže demografickým problémom čelia aj ostatné štáty EÚ, stávajú sa v snahe o pokrytie populačných medzier našou priamou konkurenciou. Prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily tak vôbec nebude samozrejmosťou. Každý racionálne zmýšľajúci jedinec zvažujúci život v cudzine, si porovnáva podmienky na trhu práce v jednotlivých krajinách. Osobne som skôr skeptický v posudzovaní našej schopnosti vyjsť z tohto porovnania lepšie ako naše „konkurenčné krajiny“. Napríklad oproti Českej republike zaostávame vo väčšine relevantných makroekonomických ukazovateľov. Keď k tomu pripíšeme odmeraný, až odmietavý postoj pôvodného obyvateľstva k migráciii, úspešnosť našich snáh v tomto prípade považujem za spornú. Pevne verím vo svoj omyl.

Ďalšie riešenie v podobe spomalenia poklesu produktívnej populácie prostredníctvom zvýšenia podpory rodiny (prídavky, materská a rodičovská dovolenka, a pod.), či investícií do predškolského vzdelávania síce dokáže zvýšiť natalitu, avšak nedokáže zvrátiť očakávaný vývoj. Jeho efekt je teda len v spomalení negatívnych javov a zmiernení ekonomického tlaku, nie v porazení trendu. Rovnako vnímam aj opatrenia na zabránenie odlivu kvalifikovaných mladých ľudí v produktívnom veku. Na vyrovnanie ponuky konkurenčných krajín by bolo pravdepodobne nutné masívnejšie financovanie podpory absolventov a jeho výsledok by bol aj napriek tomu otázny.

Vládne opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti staršieho obyvateľstva by taktiež dokázali čiastočne zmierňiť negatívne prejavy demografických zmien. Aj keď nejde o populárnu tému, zvýšenie veku odchodu do dôchodku sa ukazuje ako nevyhnutnosť, ktorá prichádza ruka v ruke s nárastom praktizovania zdravého životného štýlu a predlžovaním očakávanej dĺžky života. Pre dosiahnutie cieleného efektu sa ako kľúčové teda javí zvyšovanie ponuky na trhu práce a zabezpečenie dostatku pracovných príležitostí pre starších zamestnancov, obnovenie naviazania dôchodkového veku na priemernú dĺžku života, ako aj znižovanie stimulov k predčasnému odchodu do dôchodku. Neprekvapí ma, ak sa vám to nečíta dobre. 😊 Alternatívnou cestou môžu byť aj finančné zvýhodnenia neskoršieho odchodu do dôchodku, opatrenia na podporu celoživotného vzdelávania, či zavedenie flexibilných úväzkov pre oneskorenie úplného odchodu z trhu práce.

Jedným z východísk pre kompenzáciu negatívnych efektov starnúcej populácie môže byť aj prijímanie opatrení na zvýšenie produktivity práce. Stimulácia automatizácie a robotizácie v ekonomike, podpora inovácií, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne na zabezpečenie vyššej kvalifikácie pracovnej sily, či prijímanie technológií na šetrenie pracovnej sily sú opatrenia ktoré môžu hrať zásadnú úlohu na ceste za udržaním životnej úrovne nášho obyvateľstva.

V prvom rade sa nespoliehajte na štát. Zložte si ružové okuliare a zamyslite sa nad udržateľnosťou vašich osobných financií. Nasimulujte si možné budúce scenáre a preverte si vašu schopnosť efektívne fungovať s výrazne nižším príjmom resp. dôchodkovou podporou.

Znížte svoju aktuálnu spotrebu a ušetrenú časť svojich príjmov si vyčleňte na investície. Nenechávajte väčšinu vašich prostriedkov uloženú na bežnom účte s nízkym úročením. Diverzifikujte svoj majetok, aby ste zabránili inflácii ukrajovať z vašich úspor. Investujte s rozumom. Sústreďte sa na vyvážený pomer rizika a očakávanej výnosnosti. So zvyšujúcim sa vekom postupne uberajte riziko a zamerajte sa na konzervatívnejšie investície.

Investovanie je spôsob, ktorý vám môže poskytnúť ochranu pred infláciou a dodatočné dôchodkové zabezpečenie. Foto: Pexels.

Z hľadiska zabezpečenia uspokojivej životnej úrovne aj v budúcnosti je dôležitá predovšetkým správne zvolená investičná stratégia. Pokiaľ vás zaujíma, akým spôsobom si vybudovať dostatočnú dôchodkovú rentu na dôstojne prežitú jeseň života, prečítajte si Učebnicu budovania majetku aj pre hlúpych alebo lenivých. Nájdete v nej praktické postupy, ktoré vás krok za krokom dovedú do vášho cieľa.

Preferujte zdravý životný štýl, šport a vyváženú stravu, aby ste si predĺžili obdobie produktívneho života bez zdravotných komplikácií, ktoré vám umožní dlhšiu dobu participovať na pracovnom procese.

Snažte sa rozšíriť si vašu kvalifikáciu pre dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti na trhu práce a pre potenciálne zvýšenie príjmu. Vzdelávajte sa a pracujte na svojom osobnostnom raste. Ak ste zamestnaní, snažte sa popri práci venovať aj rozbehnutiu podnikania alebo zabezpečeniu sekundárneho príjmu.

Ak je to len trochu možné, nezostávate single. Snažte sa vybudovať si širšiu rodinu. V tomto prípade nejde len o posilnenie základov štátu. Existencia rodiny vám prinesie aj významné osobné benefity. Samostatný jedinec má zníženú schopnosť čeliť neočakávaným finančným problémom. V čase, keď ako spoločnosť postupne prechádzame od modelu nukleárnej rodiny až k jednotlivcovi, ako samostatnej spoločenskej entite, je to obzvlášť dôležité. Širšia rodina poskytuje jej členom zázemie a vytvára aj potrebný bezpečnostný vankúš. Spoločné súžitie je navyše dôležité aj pre udržanie psychického zdravia.

Nezostávajte izolovaní, socializujte sa a vytvárajte dlhodobé priateľstvá. Vybudujte si okruh ľudí zdieľajúci podobné hodnoty ako vy, na ktorých sa môžete v prípade núdze obrátiť. Rovnako aj vy poskytujte pomocnú ruku, keď je to potrebné a vaša situácia vám to umožňuje.

Nastavujte zrkadlo politickej reprezentácii a klaďte jej otázky, akým spôsobom chce čeliť načrtnutým ekonomickým hrozbám. Buďte aktívni a rozumne využívajte svoje volebné právo. Svoj hlas odovzdajte po dôkladnom zvážení ľuďom, ktorí ponúkajú realistické riešenia. Ak si z ponuky nedokážete vybrať, vstúpte osobne do politického zápasu a uchádzajte sa o dôveru vašich spoluobčanov vytvorením portfólia vlastných riešení.

Učebnica budovania majetku aj pre hlúpych alebo lenivých vám poskytne komplexné odpovede na všetky zásadné otázky spojené s investovaním. Je to kuchárka, ktorá vám krok po kroku poskytne konkrétne recepty na postupné budovanie vášho majetku. Čakajte trochu teórie a veľa praxe. E-book si teraz, ako čitateľ magazínu infoklub.sk, môžete zvýhodnene zakúpiť už za 19 € po zadaní promo kódu: INFOKLUB19 do objednávky.

Slovensko čelí významným rizikám súviasicim so starnutím populácie. Dlhodobé projekcie indikujú problémy s udržateľnosťou jeho verených financií. Bez vynaloženia enormného úsilia na konsolidáciu rozpočtov a prijatia zásadných politických zmien dôjde k výraznému zníženiu životnej úrovne dnešných aj budúcich generácií. Málo ambiciózne opatrenia nezabezpečia dostatočnú reakciu na očakávané trendy. Treba si vyhrnúť rukávy, čaká nás veľa práce.

Upozornenie: Autor nie je investičným, ani finančným poradcom. Prezentované závery sú jeho osobnými názormi a nezohľadňujú vaše individuálne potreby. Poskytnuté informácie majú všeobecnú povahu a nepredstavujú návrh na uzatvorenie obchodu. Redakcia nenesie žiadnu zodpovednosť za škody spôsobené interpretáciou autorom prezentovaných názorov a nepreberá za ne žiadne záväzky. S investovaním na finančných trhoch sa spája riziko. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.

Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.