už Vo veku 62 rokov náhle zomrel bývalý disident a aktivista podzemnej cirkvi, Juraj Kohutiar. Exriaditeľ rozviedky Slovenskej informačnej služby, bývalý dôstojník Ministerstva obrany Slovenskej republiky, člen Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov Slovenska, konzultant mimovládnej organizácie Ľudia a voda, prednášateľ, spisovateľ, prekladateľ, publicista, demokrat a kresťan.

Je vôbec možné vymenovaním funkcií a postojov dostatočne obsiahnuť a dôsledne charakterizovať osobnosť človeka? Som presvedčený o tom, že nie. Kto vlastne bol Juraj Kohutiar a čo vlastne znamenal pre svoje bezprostredné okolie tento výnimočný človek? Kým bol pre mňa?

Francúzsky filozof a teológ, Pierre Teilhard de Chardin, rozdeľoval ľudí na tri typy: unavených, hľadajúcich šťastie v pokoji, svetákov, nachádzajúcich ho v pôžitkoch a nadšencov. Juraj jednoznačne zaujal miesto v skupine nadšencov. Jeho elán, tvorivosť a snaha žiť naplnený život ho predurčili pre toto zaradenie. Materializmus a hedonizmus, tak prítomné v dnešnej dobe, mu boli absolútne cudzie.

Ako kresťan, Juraj veril v Boha. Nie však slepo, zo zvyku, ale z presvedčenia, aké som ešte u nikoho nevidel. V minulosti som mylne predpokladal, že viera a veda sa navzájom vylučujú. On ma presvedčil o opaku. Ku svojej viere pristupoval až neprirodzene vedecky. Neskutočne presnú vyladenosť vesmíru, potrebnú na vznik života, nepovažoval za náhodnú, ale prikláňal sa k interpretácii prostredníctvom existencie superintelektu. Nedokázal uveriť, že tak zložitý proces môže byť dielom náhody. Na druhej strane, aj keď vedel, že dar „viery bez dôkazu“ mi nebol daný, nikdy na mňa nepozeral „cez prsty“. Aj keď definitívne nedocielil moju konverziu na teizmus, stretnutie s ním, ma vždy donútilo k premýšľaniu o týchto otázkach.

Vzhľadom na svoju zanietenosť a odbornosť sa Juraj snažil aj o šírenie osvety v oblasti hospodárneho a ekologického nakladania s vodnými zdrojmi. Vyštudoval vodné stavby a vodné hospodárstvo na Slovenskej vysokej škole technickej, pracoval na Ústave hydrológie a hydrauliky SAV a bol konzultantom a prednášateľom mimovládnych organizácií, ktoré pôsobili v oblasti vodohospodárstva a rozvoja regiónov. Odkaz trvalo udržateľného rozvoja šíril nielen doma, ale aj v zahraničí. Nikdy mu nebolo cudzie ani dobrovoľníctvo.

Ďalším rozmerom života tohto všestranného človeka bolo jeho pôsobenie v spravodajských štruktúrach. Spravodajská práca zriedkavo láka ľudí s Jurajovou osobnostnou výbavou, zároveň ich však zúfalo potrebuje. Zmysel existencie tajných služieb Juraj chápal ako naplnený v prípade, že slúžili účelu, na ktorý boli vytvorené, t. j. „spoločnému dobru“. Ak sa od tohto účelu odchýlili, považoval ich za zbytočné, až kontraproduktívne. Počas svojho pôsobenia v bezpečnostných štruktúrach sa zaslúžil o rozvoj medzinárodnej spolupráce, diplomacie, rozviednej činnosti a vzdelávania. Je autorom odbornej práce na tému spravodajskej etiky, v ktorej sa vysporiadal s aktuálnymi etickými dilemami tajných služieb a aplikoval teóriu spravodlivej vojny na výkon spravodajskej činnosti.

Významnou etapou Jurajovho života bolo aj jeho pôsobenie v Rwande. V tejto malej stredoafrickej krajine, postihnutej genocídou, pracoval ako člen občianskeho združenia, logista a koordinátor výstavby kliniky. Sám seba, ako slováka, pokladal za konzumenta dôvery. Za svoju morálnu povinnosť však považoval stať sa predovšetkým jej poskytovateľom. Chcel, aby sa Rwanda, podobne ako Slovensko, mohla stať krajinou nádeje pre seba aj iných. Rozvoj zdravotnej starostlivosti v krajine, kde na 100 000 obyvateľov pripadajú traja lekári a kde cesta k najbližšiemu lekárovi zaberie pešo niekoľko dní, považoval za kľúčový. Osobne som presvedčený o tom, že aj Juraj sa zaslúžil o to, aby krajina úspešne vykročila na cestu zlepšenia životných podmienok svojich obyvateľov. Morálny étos, ktorý okolo seba intenzívne šíril zasiahol aj mňa. Dokonca natoľko, že sme spolu plánovali túto krajinu spoločne navštíviť. Malo to byť bezprostredne po jeho návrate zo štátov. Dnes viem, že sa to už nestane…

Na záver si dovolím byť osobný.

Každý človek dostal do vienka určité osobnostné vlastnosti a schopnosti. Ak by som prijal tézu, že za nakladanie s týmito darmi bude človek na konci svojich dní skladať účty, som presvedčený o tom, že Ty, Juraj, sa tohto súdu nemusíš báť. Svoju nadpriemernú inteligenciu a pracovitosť si využil na vzdelávanie a šírenie myšlienok porozumenia medzi ľuďmi, svoje nadšenie na inšpiráciu a motiváciu svojho okolia na konanie v prospech vyššieho dobra a Tvoja pokora bola nasledovaniahodným pozitívnym vzorom pre nás všetkých. Žiadna zo siedmych cností Ti nebola cudzia.

Nikdy nezabudnem na naše spoločné piatkové pracovné diskusie. Spomínam si však aj na voľné chvíle strávené obohacujúcimi rozhovormi na Tvojej záhrade v Cíferi alebo v staromestských reštauráciách ňeďaleko Tvojho bydliska.

Mrzí ma, že nám už nezostal ďalší spoločný priestor. Mali sme pred sebou ešte toľko úžasných vecí. Svet bez Tvojej prítomnosti už pre mňa nebude nikdy rovnaký a neexistuje nič, čo by mohlo túto medzeru zaplniť. Už teraz nám chýbaš!

Česť Tvojej pamiatke a úprimnú sústrasť celej Tvojej rodine.